Vaša cena:

6,00 €Kúpiť knihu

Podrobnosti o knihe

  • Vydanieprvé, október 2008
  • Kategóriabeletria, poézia
  • EdíciaKnihy na počúvanie
  • Zväzokštvrtý
  • Umelecký prednesJana Oľhová
  • Réžia záznamuVladimír Rusko
  • HudbaMarcela Ondrejková (flauta)
  • IlustrácieKvěta Fulierová
  • Grafický dizajnRobert Brož
  • Počet strán44
  • Formát15 x 15 cm
  • Väzbapevná, s vloženým CD
  • ISBN978-80-89057-20-7
  • SOZA BIEMXW 0010-2-831
„… obrat (možno dočasný) k poetickým textom bol aj pre mňa samotnú prekvapením, odrazu som mala pocit, že je okolo mňa a aj vo mne priveľa slov: priveľmi hustých, hlučných, zviazaných s priveľmi jednoznačnými príbehmi; zažiadal sa mi vzdušnejší príchylok utváraný (iba?) zo stíšených metafor, ľahkodychých náznakov, z krehkých, a predsa (dúfam) aj koncentrovaných skíc okamihu, pocitu, zážitku, nálady…, tak začali vznikať prvé texty, ktoré by niekto mohol nazvať aj básňami…“Etela Farkašová

Štvrtý zväzok edície

je venovaný zaujímavému experimentu autorky, známej skôr prozaickými a odbornými textami. Jej poézia má filozofickú zrelosť a formálnu ľahkosť. Je príťažlivá v mnohých aspektoch – citlivý a presný výber slov poteší ucho a ulahodí duši, čitateľ má možnosť vlastného domyslenia naznačenej témy, jemná stavba nesie vážne významy.

Komorná interpretácia v podaní Jany Oľhovej rozširuje dimenzie vnímania.

Kniha / CD má dve časti – Na rube času, s výberom z rovnomennej zbierky (Iris, 2006) a nové texty v časti Spejem do hudby.

Edícia Knihy na počúvanie

približuje čitateľom-poslucháčom jednu krásnu životnú radosť, známu ešte z detstva – radosť z krásy jazyka, radosť z počúvania krásneho slova. Knihy vychádzajú v príjemnom, bibliofilskom formáte spolu so záznamom umeleckého prednesu na CD.

Knihu zatiaľ nikto nehodnotil. Buďte prvý a pridajte Vaše hodnotenie.

Pridajte Vaše hodnotenie
Vaše hodnotenie:

Farkašovej slová na pomedzí

Čitateľ (i poslucháč, pretože kniha obsahuje aj CD s nahovorenými básňami) je od prvého verša zbierky Etely Farkašovej Opretá o ticho vtiahnutý do (pre túto autorku typicky) mámivého náladového sveta, v ktorom čas plynie v „kruhodráhach". Ticho nie je to isté, čo mlčanie, a myšlienky sa síce trieštia v snahe o „vypovedanie nevypovedateľného", ich úlomky sa však zakaždým zlúčia do zmysluplnej výpovede - trebárs práve o trhline medzi označujúcim a označovaným: „Slová zase raz opustili veci, / z ktorých sa kedysi vykľuli: vzdialili sa, odcudzené."

Hrdinka (podobne ako jej „prozaická sestra" v autorkinej poslednej próze Fragmenty) vie o absencii oporných bodov, dostihuje ju melancholické (čomu zodpovedá aj nálada mnohých básní) vedomie, že život je „iba pár mávnutí krídel". No i tak, alebo práve preto sa neustále pokúša o existenciálnu aj verbálnu celistvosť a presah - oboje nachádza aspoň na chvíľu v zahmlievajúcich sa spomienkach a snoch, v intenzite práve prežívaného, v písaní a v akomsi pozitívne tieniacom vedomí, že celok je aj vo úlomkoch, respektíve, že sa „fraktálovo" zrkadlí vo svojich častiach.

Napriek tomu, že autorka tematizuje diskontinuitu a neistotu, napríklad v tom, či sa jej podarí „spriateliť sa / (alebo aspoň zmieriť) / so svojím vlastným časom", jej výpoveď sa nesie vo veľmi pokojnom tóne, zápis sa vyznačuje pevnou štruktúrou, metaforickou zomknutosťou a subtílnosťou.

Dochádza pritom nie k napätiu medzi obsahom a formou, ale skôr k precíznemu vystihnutiu životného pocitu hrdinky/autorky. Tá čitateľovi svoje posolstvo nielen oznamuje, ale takto nás nepriamo i zapája do precítenia skutočného (pretože nie hysterického - napokon, najväčšie životné drámy sa často odohrávajú v tichosti) stavu na (prestupnej) hranici medzi „tu" a „tam", „teraz" a „vtedy" - dosadiť si konkrétne asociácie je už na čitateľovi.

Lyrická subjektka si uvedomuje torzovitosť a nepôvodnosť zdanlivo originálnych postrehov, vyzdvihuje však ich autenticitu pre jednotlivý život „tu a teraz". To platí aj pre Farkašovej poéziu, ktorá síce neposúva hranice súčasnej básnickej produkcie, predstavuje však ďalší formálne zvládnutý ťah na - každou novou knihou pretvárajúcom sa - textovom obraze tejto plodnej a vyrovnanej autorky.

Pretože, akýkoľvek druh či žáner si Farkašová zvolí pre svoju výpoveď, zakaždým vytvorí mnohorozmerné, nezjednodušujúce a formálne fluidné dielo, ktoré je nateraz „dajme tomu básňou".

Derek Rebro
http://kultura.sme.sk/c/4281871/farkasovej-slova-na-pomedzi.html

Pamäť ako básnické svedectvo

Prozaičku a esejistku Etelu Farkašovú netreba obzvlášť predstavovať. Jej dlhoročná prítomnosť v kontexte slovenskej literatúry je neprehliadnuteľná. Napokon jej pozoruhodné tvorivé výkony vypovedajú o autorkinom prínose aj do žánrovej rozmanitosti. S dodatkom, že tieto zložité sujetové a tematické vzťahy si vyžadujú vnímavého čitateľa. Dokladom umeleckej vyhranenosti je aj básnická zbierka Opretá o ticho. Jej odbočenie od prózy možno hodnotiť ako prekvapenie len na prvý pohľad, pri znalosti jej diela sa príklon k básnickému slovu javí ako prirodzený vývinový oblúk.

Básnická zbierka pozostáva z dvoch častí: Na rube času a Spejem do hudby. Ako už vyplýva z ich názvov, jednotiacou líniou je fenomén plynutia a vnímania času, jeho pominuteľnosti, dôležitosť pamäti a celistvosti spomienok. Na druhej strane motívy hudby povznášajú ponad úzkosť a bolesť, roztvárajú krídla v slobodnom priestore, dotvárajú melodiku a rytmus verša. Farkašovej je cudzia povrchnosť, s dôslednosťou bádateľa pátra po bytostných podstatách. Práve pamäť sa v jej podaní stáva závažným argumentom smerujúcim ku kontinuite a k zmyslu pokračujúceho: „zapamätané / slová, / veci, / pohyby, / a najmä tváre“. Čo v reálnom svete nenávratne zaniká, v jej básnickom svete s definitívnou, ale nie s uzavretou platnosťou pretrváva. V súvislosti s týmto zvažuje hodnotu vypovedaného a napísaného ako sceľujúceho aktu sprítomňovania. Farkašová starostlivo váži každé slovo, triezvo prehodnocuje a akoby len z vedľajšej pozície konštatuje jedinečnosť všedného okamihu. Svoje stanovisko tlmočí bez pátosu a sentimentality, nemá sklony k moralizovaniu ani k idealizovaniu. Napriek tomu reflexiu prežitého nezjednodušuje, so zdravou skepsou a s nestranným odstupom vynáša na svetlo svoj rýdzi „zázrak druhostvorenia“. Ticho nie je pre ňu iba mlčaním, je najmä autentickou a úprimnou sondou k sebe samej a k blízkemu okoliu.

Prestupujúcou zložkou Farkašovej poézie je racionálna presnosť, s akou selektuje, konkretizuje a pomenúva javovú skutočnosť. Vypätá emocionalita je u nej ustrážená na prijateľnú mieru, no nie je zmyslovo a pocitovo neutrálna, len v rámci vypestovanej disciplíny týmito prostriedkami neplytvá. Opusteným veciam a zabudnutým udalostiam s hravou ľahkosťou priraďuje ich pôvodné miesta a mená. Áno, aj pochybuje a polemizuje, ale tieto aspekty zvyšujú napätie a vzťahovú otvorenosť. Prostredníctvom lyrického subjektu otvorene priznáva svoje straty: „neprišla si až k cieľom mnohých z ciest, na ktoré si sa vybrala“. Ťaží predovšetkým z overenej istoty odpozorovaného a precíteného, má ďaleko od účelových gest a vnútornej mimiky prispôsobujúcej sa dobovej situácii. Odmieta jednoduché, ale zradné prístupy k jadru, zámerne volí náročnejšiu cestu, počas ktorej dôkladne spoznáva svoje možnosti. Osobné krízové momenty si spája so šancou nazrieť na vlastný životný výsek z dosiaľ neznámeho uhla. Stavia na výnimočnosti detailu, na jednoznačnosti zapamätaného. Jej mikroskopické odkrývanie atmosféry latentného sveta je príťažlivé a suverénne zvládnuté.

Táto básnická zbierka má reálne ambície prispieť do vývojového spektra súčasnej poézie. Nemožno obísť ani vizuálnu stránku knižky, krehké ilustrácie Květy Fulierovej, špičkovú grafickú úpravu a celkové dotvorenie. Jej súčasťou je aj zvuková nahrávka na CD v interpretácii Jany Oľhovej.

Miroslav Brück
http://www.litcentrum.sk/45714
Etela Farkašová

Etela Farkašová

Do života priplávala zo Železnej studienky na okraji veľkého mesta. Príroda, hudba, knihy, to bol svet, v ktorom sa už v detstve cítila - a stále cíti najlepšie. Motívy hudby sa v jej textoch objavujú asi najčastejšie – preto tá spriaznenosť so svetom autorky ilustrácií, s ktorou ju spája už deväť spoločných knižných titulov, medzi nimi aj táto štvrtá zbierka veršov.

Autorku charakterizuje neistota v mnohých veciach, dokonca aj v tak elementárnej, či je poéziou to, čo píše. Čitateľ cíti túto neistotu v náznakoch možných interpretácií významu slov, vzťahov, postojov, hodnotení, ktoré tematizuje vo svojich prozaických i poetických textoch. Nie je to však neistota či bezradnosť prameniaca z nevedomosti, práve naopak, je dôsledkom filozofického uvedomovania si, že všetko má viac významov, než ako sa na prvý pohľad zdá. Jej výpovede majú pokojný, meditatívny, sugestívny tón a zároveň jednoduchú a pevnú štruktúru, takže sú presné a presvedčivé. Nie je to hra so slovami, je to skutočne poctivé hľadanie odpovedí na otázky, s ktorými je denne konfrontovaný každý vnímavý čitateľ.

V dnešnej uponáhľanej dobe, keď sa všade ponúkajú instantné a definitívne(?) riešenia, viacerých zrejme mýli autorkina nejednoznačnosť. V civilizačnom hluku nie sú už schopní stíšiť sa, spomaliť, ponoriť do hĺbky, sformulovať vlastnú múdru myšlienku, lebo vždy sú poruke štandardné odpovede v línii všeobecného trendu. Pritom objavenie čara a inšpiratívnej hodnoty jej poetických textov, vycizelovaných z precízne vybraných slov do mozaiky širších významov, je podmienené práve tým spomenutým stíšením, ochotou čitateľa pozrieť sa na život bez optiky spoločenských klišé. Lebo vtedy sa zrazu otvorí svet skrytých významov, netušených možností, právd, ktoré sa bojíme priznať. Otvorí sa nám príležitosť kultivovať v sebe ľudskosť.

Ďalšie knihy od tohto autora:
Květoslava Fulierová

Květoslava Fulierová

Detstvo prežila v čarovnom prostredí moravsko-slovenských kopaníc. Keď v zime padali snehové vločky, čakala, že jedna z nich sa premení na žiarivú hviezdičku na jej dlani. Ich krehkosť a rozmanitosť jej mama zachytila ihlou a niťou do jedinečných tvarov. Svietili v celom byte, v dedinskej škole a celý život ju sprevádzajú ako symboly lásky a nádeje.

Láska k farbám a tónom zostala. Z Kopaníc odišla na Moravské Slovácko a neskôr do Brna, kde študovala hru na husliach a výtvarné umenie. V roku 1960 prišla do Bratislavy, ktorá sa stala jej novým domovom. Začala intenzívne kresliť a maľovať, na husle zostávalo stále menej času. Ale láska k hudbe sa začala odzrkadlovať vo výtvarných dielach a tak vznikali grafické a maliarske cykly – fúgy, prelúdiá, nokturná, sonáty, rapsódie, koncerty, symfónie.

Maliarka s dušou hudobníčky. Citlivá umelkyňa so schopnosťou racionálne spoznávať svet, ľudí, radosť, bolesť i lásku. Hľadá súlad a harmóniu. Nadväzuje dialóg znejúceho s namaľovaným. Detaily zo sveta hudby – struny, partitúry, korpusy huslí alebo dychových nástrojov, píšťaly organu – používa ako znaky transformované výtvarným videním. Príroda, svet rastlín, krehké krídla motýľov či vesmírne štruktúry vnášajú do jej grafík, serigrafií, monotypií, kombinovaných techník a koláží fantáziu a nadčasovosť. Vo svojich obrazoch citlivo spája formu s obsahom. Dýcha z nich pokoj, spomienky a sny. Zrejme preto jej diela prirodzene a harmonicky dotvárajú už deväť kníh autorky textu.

Ďalšie knihy od tohto autora:
opreta_o_ticho.pdf
71 kB
opreta_o_ticho.mp3
1,2 MB

Napíšte nám

Naše stránky používajú cookies na zabezpečenie plného rozsahu funkcií (registrácia/prihlasovanie, nákupný košík, online platba). Tieto cookies majú podľa účelu životnosť od 1 hodiny do 365 dní od ich vzniku. Ďalšie cookies môže ukladať analytická služba Google Analytics. Cookies neobsahujú osobné údaje v čitateľnej podobe a v žiadnom prípade sa nesprístupňujú tretím stranám. Ak nezmeníte nastavenie Vášho prehliadača, používaním našich stránok vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Viac informácií

Vaše nastavenie cookies: